Rozhovor s Mirom Pavlem, členom tímu VPU DECO

Pripravili sme pre Vás rozhovor s najnovším členom tímu VPU DECO, s Mirom Pavlem.

Redaktor: Ako sa máš? Miro:  Pracovno – príjemne, ďakujem.

Redaktor: Povedz nám niečo o sebe. Miro: Som najmladší  pracovný člen kolektívu VPU DECO Bratislava, a.s. Pridal som sa na začiatku roka 2014. Venujem sa architektúre a manažérskej činnosti v rámci projektov.

Redaktor: Čo v tebe prebudilo záujem o architektúru? Miro:  Architektúru a stavebníctvo som vnímal prakticky od detstva, keďže to máme v rodinne vďaka otcovi. Mali sme totiž v detskej izbe veľký (vtedy pre mňa naozaj veľký) pantograf a ten ma už ako dieťa zaujal. Sem-tam som niečo pridal do otcovej tvorby. (smiech)

Redaktor: Ako sa vyvíjalo tvoje štúdium? Miro: Vysoká škola bola naozaj ten správny impulz, ktorý ma presvedčil o tom, čo chcem v živote robiť. Niekto to možno zistí už na strednej škole, u mňa nastal tento zlomový okamih neskôr. Som šťastný že som mohol študovať, študentské obdobie mi dalo okrem potrebných informácií, rozhľadu a aktivít aj veľa nových priateľstiev.

Redaktor: Ako si začínal svoj kariérny život? Miro: Projektovať – zaúčať sa vo fachu – som začal už počas štúdií. Nebolo to však príliš intenzívne, samotná škola ma tiež dosť vyťažovala.

Redaktor: Aký štýl architektúry máš najradšej? Más obľúbeného architekta? Miro: Priznám sa že sa mi páči “večný”, moderný a účelný funkcionalizmus, stále ma inšpiruje. (smiech) Nechcem príliš pernosifikovať konkrétnych architektov. Je ich veľa, známych aj menej známych. Mám však rád aj priekopníkov tzv. digitálnej architektúry, ktorí priniesli niečo nové a posúvajú architektúru a dizajn o maličký kúsok dopredu. Netreba však zabudnúť na kvalitných inžinierov – technikov ktorý sú súčasťou tohto procesu. Bez nich by spomínaná digitálna architektúra a jej realizácie nemohli existovať.

Redaktor: Na akom type projektov pracuješ najradšej? Miro: Najradšej mám projekty, do ktorých môžem prispieť pridanou hodnotou. Aj montážna hala môže byť oku lahodiaca a pritom jednoduchá a účelná. Len to musí aj investor chcieť… (smiech)

Redaktor: Sleduješ alebo stretávaš sa s nejakou skupinou spätou s architektúrou? Miro: Mám rád architektov ktorý reflektujú dnešné požiadavky ale zároveň majú nadhľad nad nimi – čiže skúsených a nebojácnych.

Redaktor: Kde hľadáš inšpiráciu pre súčasné projekty? Pomáha ti kolektív? Miro: Kde hľadám, inšpiráciu? Chodím s nimi na pivo! (smiech) Len keď mám čas a toho je žiaľ stále málo. Diskusia je veľmi dôležitá, prednáška, seminár alebo odborná výstava tiež. Dnes má človek naozaj veľa možností – práve sa chystám na odbornú cestu ARCHTRIP 2014 do Rakúska, Slovinska a Talianska. Program je silno nabitý tak sa už veľmi teším.

Redaktor: Aké najväčšie sklamania si zažil vo svojej profesionálnej kariére? Miro:  Sklamania sa nájdu vždy a sú rôzne – nepodarí sa realizácia projektu podľa predstáv či už finančných alebo iných zásahov. Ľudová tvorivosť funguje, mám pocit, že sa budeme pomaly ako ľudia aj sami operovať. Veď keď má môj sused Jano nejakú hlúposť, ja musím mať ešte lepšiu. (smiech) Taká je niekedy realita, k odborníkovi sa človek obratí až vtedy, keď už je veľmi zle.

Redaktor: Pracoval si aj v rôznorodom kultúrnom prostredí? Miro: Áno, počas školy na architektonickom workshope v Prahe pod vedením brazílskeho architekta Michaela Rojkinda. Neskôr sme však sami zorganizovali medzinárodný architektonický workshop tu v Bratislave s účasťou 15 národností z celého sveta.

Redaktor: Dostal si už požiadavku na projekt ktorá prekračovala tvoje schopnosti? Ako si sa s tým vysporiadal? Miro: Niekedy aj maličkosť môže spôsobiť veľký zmätok, zatiaľ sa mi ale vždy podarilo nájsť riešenie problému.

Redaktor: Aké sú výhody alebo nevýhody práce projektanta – architekta na Slovensku? Miro: Faktom je, že naša práca je stále nedocenená – to môže povedať aj učiteľ, lekár… Len mám pocit, že viac-menej si za to môžeme aj tak trochu sami. Ale to je téma na iný rozhovor. (smiech)

Redaktor: Čo by sa dalo teda u nás doma zmeniť k lepšiemu? Miro: Zmeniť by sa mohlo veľa vecí, napríklad spomínaný workshop môže byť návod na organizáciu architektonických súťaží na zákazky zadané štátom, krajom či mestom. Veď predsa kto iný môže ľuďom v tejto krajine ukázať ako sa má stavať ak nie štát? Chodíme po svete a divíme sa že to tam funguje odlišne. Veď napríklad v Nemecku nebol prvý investor ktorý postavil svoj dom v pasívnom štandarde súkromník, musel to urobiť štát aby ukázal alternatívne riešenie. Je to síce drahé, no keď chceme niečo rozhýbať tak to musí spraviť ten silnejší aby „nakopol“ tých slabších. Iný príklad – dodnes nechápem ako sa môže rekonštruovať Starý most v Bratislave bez architektonickej súťaže. Touto cestou by investor prišiel k veľkému počtu zaujímavých riešení a dovolím si tvrdiť, aj oveľa lepších. Ľudia potrebujú správne príklady! Architektonické loby je žiaľ slabé alebo žiadne a politikom je jedno pred čím budú prestrihávať pásku.

Redaktor: Trendy dnešnej doby často spomínajú „zelené projekty“. Aký je tvoj názor na toto odvetvie? Miro: Zelená architektúra je pre laickú verejnosť stále neznáma vec. I keď sa práve menší stavebníci snažia rozvíjať v tomto odvetví a stavať eko – stavby. Sú to mladšie ročníky, ktorí chcú mať rodinný dom napríklad zo slamy. Nejde tu však len o materiály ale aj o prevádzku, celkovú šetrnosť k prírode ale i k peňaženke. Čím viac týchto príkladov u nás doma tým lepšie.

Redaktor: Na záver, čo by si odporučil študentom, začínajúcim projektantom – kde začať a na čo sa majú sústrediť? Miro: Aby si už počas štúdií budúci architekti a inžinieri získali praktické skúsenosti, aby ich realita nejak nezlomila. Môžu totiž stratiť chuť v hľadaní čo najlepších riešení a na to treba silu a pevné nervy.

Redaktor: Ja ti želám aby tebe tá chuť ostala a želám naďalej veľa úspechov. Ďakujem za rozhovor. Miro: Ďakujem.